Info pre všetkých

Čím viac dní ubúda zo starého roku, tým viac sa stretávam s ľuďmi, ktorý sa ma pýtajú : „Čo povedia karty na moje šťastie v ďalšom roku?“ Nuž otázka to je pekná, no skôr odpoveď je zložitejšia. V tom aby ste mohli všetko pochopiť si musíte uvedomiť, že šťastie stojí vždy pri nás. Samotná duša je nositeľom šťastia, to je skutočnosť prvá a skutočnosť druhá je, že ak si uvedomujeme tú prvú, tak aj fyzická schránka sa stáva obklopená šťastím hoc ho možno ani nevnímame. Niekto múdry raz povedal: „Ak hľadáš šťastie, lásku, hojnosť a požehnanie tak hľadáš márne, nedá sa nájsť, veď hľadať sa dá len to čo si stratil.“ Naozaj múdre slová, no ako sa tak pozerám vôkol seba ostávajú nepochopené. Je to smutné, veď tým sa ukazuje, že Pandorina skrinka je takmer prázdna a aj nádej z nej vyprcháva. Nuž, ale poďme na to veselšie, šťastie nešťastie, všetkému sa dá v živote pomôcť. Keď som sa určitých ľudí opýtal spätne : „A prečo neurobíte niečo, aby šťastie stálo vždy pri vás?“. Vtedy s

Už čo nevidieť nastane aspoň pre mňa jeden z najkrajších dní roka, čas Vianoc, čas pokoja a nádeje. Možno niektorý z nás v tento deň nezažili príjemné chvíle no je dôležité sa cez každú zlú spomienku preniesť a otvoriť sa novému čistému a lásky plnému okamihu, ktorý nemožno opakovať. Tento deň v sebe skrýva ale viac, než si vôbec dokážeme predstaviť. „V jediný deň som poznal všetko a hoc som už ničomu nedával nádej, bol som svedkom niečoho čo nemožno nazvať inak než zázrak.“ Presne to slovo tento deň skrýva zo všetkého najviac „zázrak“. Šanca pre všetkých na zmenu, šanca začať odznova čistý a naplnený pokojom a láskou. To je ten zázrak, ktorý sa spomína vo všetkých knihách sveta, je to deň, kedy utícha násilie, spory sa uťahujú do ústrania, nik sa nikam neponáhľa a nastáva pokoj. Celý svet akoby v jednej jedinej sekunde zastal, zastal a celému vesmíru ukázal dokonalosť. Každý rok nás tento deň učí niečomu silnému, učí nás totiž viere a nádeji. A presne pre to sa s vami

Poznáme množstvo smerov, ktorými sa môžeme uberať v prípade hľadania pokoja a čistej mysle. Množstvo účinných techník meditácií tak ako hĺbkových, tak aj len okrajových, ktoré vedia priniesť zmenu v našom živote ako mávnutím čarovného prútika. „Myseľ je brána k poznaniu, tak čistá ako krištáľ dá vedomie o stvorení, no kalná ako močiar privedie chorobu.“ Nájsť v dnešnom ponurom svete kúsok pokoja a čistoty sa môže zdať takmer nemožné, ale naozaj sa to môže len zdať, pretože to tak v skutočnosti vôbec nie je. Pred časom som sa stretol a oboznámil z metódou, ktorá bola využívaná hlavne v starej Číne, no dodnes sa zachovala v rôznych kútoch sveta aj keď z nízkym povedomím verejnosti. Jej čaro je v samotnej podstate, že nejde o klasickú meditáciu, skôr je to akési uvoľnenie ducha, prostá pomoc vyjadrenia pocitov podvedomia. V podstate sa v nej nenachádzajú ani žiadne striktné podmienky ako sedieť, či ako mať ruky. Pri tejto meditácií ide totiž o skutočnosť prejavu, premosten

Doba v akej sa nachádzame je do značnej miery hektická, stále sa za niečím ponáhľame, niečo hľadáme, túžime po tom čo snáď ani neexistuje. Všetko čo robíme a všetko na čo myslíme vytvára okolo nás vlnu zanesenia ktorá nás obklopuje. Rastie s nami a s nami sa aj rozvíja. Rok čo rok preto v období ročného prechodu a hlavných sviatkov na nás dopadajú pocity, ktoré nevieme nijako špecifikovať, sú to totiž pocity vytvárané nami a našim konaním. Niekto raz povedal: „Ak chceš žiť v hrade musíš pracovať na vystavaní zámku, ak chceš vystavať zámok, musíš vedieť čo je domov, na to aby si vedel čo je domov, musíš mať čistotu v srdci.“ Tiež som toho názoru, že všetko by malo vychádzať z čistej hodnoty nášho srdca. Nič menej faktom zostáva, že práve čistota srdca sa vytráca čoraz viac. Prestávame byť ľuďmi, nevážime si pomoc a nevieme si uvedomiť zmysel toho čo činíme. Včerajšia káva aj keď bola veľmi rýchla z dôvodu nedostatku času mi dala jeden z najkrajších rozhovorov môjho života.

Stretávam sa z mnohými ľuďmi, počúvam o ich problémoch, riešeniach, možnostiach a vlastne ani poriadne už neviem čo všetko. V podstate je to dookola ten istý problém a aj riešenie všetkého sa nijako nemení. Niekedy je to dosť zvláštne uvedomiť si, čomu sú ľudia schopný veriť a kam sú ochotný až zájsť. Veď čo môže byť účinné na tom, keď niekto dospeje k certifikátu za jeden týždeň v obore, ktorý je celoživotnou filozofiou. Zdá sa mi to pochabé a nemorálne, nakoľko tu ide o dezinformácie. Niekto raz dávno povedal: „Človek je slepcom v ilúziách, tie vytvára, kŕmi a dáva im život, namiesto toho, aby otvoril oči a vnímal samotnú podstatu všetkého bez klamu.“ Nedávno som sa stretol s osobou na ktorej ma zarazila skutočnosť, koľko certifikátov, kurzov a kadečoho niekto dokáže mať za sebou. Zväčša nepotrebné hlúposti, ktoré kŕmia vrecká niekoho, kto si to ani nezaslúži. Príde mi to presne ako z výroku, naozaj sme až príliš slepí a nevnímame skutočnosti, ktoré nás obklopujú. Kopec o