Celý život prežívame v myšlienkach a neustálom kolotoči
otázok, ktorých začiatok aj koniec je vždy jednotný. Naučili sme sa používať
stereotyp a s týmito slovami začíname náš každodenný cyklus plný
samých: „Načo, ak, lebo, prečo, no, ale a podobne“. Takmer každý deň
činíme v našom živote jeden krok späť. Chybu, ktorej uvedomenie nás dokáže
vrátiť do myslenia nad hranicou stáda. Niekto raz povedal:
„Chybou vnímania je poukázanie na skutočnosť človeka
povedať, že neparí do stáda, ale je nad ním. Pochybenie, ktoré tým činí z neho
robí blázna.“
Pritom všetko je o pochopení, ktoré sa skrýva paradoxne
v nepochopení samých seba. Kto a čo sme? Na čo tu sme? Čo môžeme dosiahnuť?
Viem byť géniom? Správne otázky, ktoré prinášajú správne odpovede, pochopením,
nastavením a vydaním sa na túto cestu zo seba činíme viac než len ľudskú
bytosť, ktorá v konečnom dôsledku cíti len jediné strach v samote.
Čím začať? Ako začať? Nič to nevystihuje lepšie než tieto slová:
„Géniom je človek od narodenia, blokmi a zlým myslením
zo seba robí bábku v rukách nehodných čo i len zrnka piesku.“
Presne takto by sme mali začať, vrátiť sa späť v čase a uvedomiť
si čím sme, to čisté dieťa, ktoré prišlo na tento svet zo všetkým čo je nutné a to
schopnosťou žiť a mať všetko po čom túžim. Deformácia, ktorou sme prešli v detstve
z nás vytvorila niečo iné. Nahovorilo nám to kto sme a čo môžeme a čo
nie. Život však nevie povedať nie, vždy je to len áno. Chceme dýchať? Tak dýchame.
Chceme chodiť? Tak chodíme. Čokoľvek chceme, máme to, aj keď sa môže zdať, že
tomu tak nie je.
V tom prípade si musíme uvedomiť ďalší krok nášho života,
presne tak ako keď sme sa učili chodiť.
S každým jedným nastavením si určujeme pravidlá
vlastnej hry, vpúšťame strach, tým sa prestávame žiť, ale naopak dostávame sa
pod vlastnú kontrolu. Ďalšia chyba, ktorú činíme. Pri prvom našom kroku od nás
nič nikto neočakával, proste sme sa oň snažili vez ohľadu na to, aby sme sa
pozerali a vnímali možnosť pádu. Túto skutočnosť dnes ignorujeme, pozeráme
sa na všetko inak, nakoľko ľahším sa pre nás stalo sústredenie na iných, na to
čo majú či môžu mať, kopírujeme ich a to chtiac či nechtiac, zabúdame na
vlastnú podstatu. Druhým krokom je teda vrátiť sa k svojej podstate. Čo ak
už tento krok máme za sebou? Čo môžeme ďalej?
Pokračujeme s tým čo sme začali, uvedomením seba sme sa
posunuli bližšie k cieľu mať všetko po čom túžime. V tejto časti je
všetko čo nosíme v sebe proti nám. Skúsme si na to uviesť príklad: „Túžime
po novom aute. Čo sa však deje prechádzajú roky a naše auto nikde nie je.
Prečo je to tak? Nastavili sme totiž svoj program, s každou túžbou ktorú
máme to robíme. V tomto prípade sme si ho nastavili použitím podmienok,
tie však život neakceptuje, nepozná ich a tak nič z toho nemáme,
žijeme v chaose po túžbach. Stačí pritom tak málo, ak to auto chceme,
musíme za tým ísť, nepoužívať pri tom žiadne frázy: Ak si na neho zarobím....
Ako to urobiť.... Myslím, že ak.... To všetko v nás túžbu odrádza, ničíme
všetko čo chceme a nič z toho nemáme.“ Ako raz niekto povedal:
„Chceš to, tak nesnívaj a zistíš, že už to dávno máš.“
Uvedomme si čo a aké vzorce nechávame kolovať vo svojich
žilách, prečo ich tam máme a načo vlastne sú, skúsme tu pravý opak,
prestaňme sa života báť, prestaňme si vytvárať idei o tom ako to všetko je
či nie je. Týmto pochopením všetkého môžeme vidieť svet inak, cítiť ho inak,
prežívať ho inak a už nikdy nebudeme chcieť sa toho vzdať. Na záver už len
slová, ktoré mi utkveli v pamäti najviac:
„Na tomto svete máš svoju rolu, no je ťažké pochopiť hru nepoznajúc žiadny scenár,
tak sa stávaš len divákom na scéne nikoho.“
Vaša KALYSTO
WWW:EZODRAK:SK
Komentáre
Zverejnenie komentára