Dnešný deň sa niesol v znamení jedného nádherného
stretnutia. Rok čo rok sa stretávam zo staršou dámou, od ktorej si ako kupujem tak aj dostávam
množstvo zeleniny a ovocia. Stále ako sa na to pozerám mi napadá jedna otázka:
„Ako to robíte, že rok čo rok sa vám darí vypestovať tak nádhernú úrodu.“ Jej
odpoveď ma prinútila k tomu, že sa s vami chcem o ňu podeliť.
Ako znela? Nuž takto:
„Každý rok po tom čo nastane sezóna zberu ovocia si
spomeniem, keď sme ako deti behali s mamou po poli a pri zbere
zemiakov sme spievali rôzne piesne. To však už dnes vymizlo a to čo sa
niekedy zbieralo ručne za nás zbierajú stroje.“
Málo kto z nás dnes pestuje vlastnú zeleninu, tak tento
fakt je bohužiaľ najsmutnejšou realitou, akú dnes môžeme vidieť. Stále však sa
čoraz viac vraciame k naším koreňom a začíname pestovať ovocie
a zeleninu sami.
„Ja si zeleninu a ovocie pestujem roky sama aj navzdory
toho, že mi deti stále rozprávajú, že to nemá zmysel, mala by som oddychovať
a všetko si môžem kúpiť v tých nákupných centrách. To sa mi však
nepáči a navyše mi robí nesmiernu radosť si všetko pestovať sama aj
napriek tomu, koľko mám rokov.“
Za to dostala odo mňa obdiv a uznanie, nielen preto, že
takáto zelenina má úplne inú chuť, ale hlavne za to, že stále vykonáva nejaký
pohyb a tým na seba nezaneviera. Prosto veľmi som ju za to obdivoval.
„Keď všetko zasadím, každý týždeň si nájdem chvíľku
a pri polievaní všetkému spievam tak, ako sme to onehdy robievali
s mojou mamou. Tak mi zeleninka krásne rastie a cítim sa aj
šťastnejšia. Tento zvyk by som nikdy nezmenila. No a ak už príde čas, kedy
treba zeleninu a ovocie zbierať, tak hneď po zbere mám pre matičku Zem
modlitbu.“
Prekvapilo ma to a zároveň mi to prišlo nesmierne
krásne a plné citov, z jej úst to dokonca znelo, ako keby som sa
ocitol v rozprávke, tým to ale nekončilo a modlitbu, ktorú povedala,
vám prepisujem tak ako som ju počul ja.
„Zoberiem jedno jabĺčko, vyhrabem na záhradke dieru, kde to
jabĺčko vložím, no a ako ho tam dávam, tak si rozprávam: Anjelik môj
strážny, ťažkú úlohu ja pre teba dnes mám, poďakovanie matke Zemi vynes ku
hviezdam, tak každý kto pozrie na ňu, uvidí tu lásku mne známu a tu
jabĺčko matke Zemi požehnaj, nech úrodu mam stále, len čo zasadím na jar. Toď
anjelik prosba moja a ja viac ti neviem dať, než zo srdiečka ti povedať,
Ďakujem.“
Takáto modlitba ma veľmi príjemne zarazila a asi len
zbožným prianím ostáva fakt, že by sme to mali skúsiť všetci a preto, ak
vám to nepríde cudzie, skúste to aj vy sami, veď všetko čo máme nám je darom zo
Zeme, preto by sme na to nemali zabúdať.
To je dnes všetko, možno len pridám drobný výrok, ktorý mi
už veľmi dlho neprišiel na um, až do chvíle, kým som nestretol starenku.
„Kto vďaku v srdci má a s láskou sa o ňu
podelí, tomu všetok čas aj vesmír hojnosť nadelí.“
Vaša KALYSTO
WWW:EZODRAK:SK
Komentáre
Zverejnenie komentára